Motyčianska hoľa

From Wikipédia
Motyčianska hoľa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica
Obce Liptovské Revúce, Donovaly, Motyčky
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Zvolen
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 292,4 m n. m.
Súradnice 48°53′08″S 19°11′44″V / 48,8855°S 19,1956°V / 48.8855; 19.1956
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Liptovských Revúc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Motyčská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Motyčianska hoľa alebo staršie Motyčská hoľa[1] (1 292,4 m n. m.[2]) je čiastočne hôľnatý vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa západne od Donovál, v hrebeni medzi sedlom Veľký Šturec a vrchom Zvolen.[3]

Poloha[edit | edit source]

Nachádza sa na východnom okraji centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Zvolen.[4] Leží na rozhraní Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Ružomberok a Banská Bystrica. Na vrchole sa stretávajú katastrálne územia obcí Liptovské Revúce, Donovaly a Motyčky.[1] Táto časť pohoria je už mimo Národného parku Veľká Fatra, no zasahuje tu ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry.[3]

Popis[edit | edit source]

Čiastočne hôľnatá Motyčianska hoľa leží v hrebeni, ktorý vedie zo Zvolena na Krížnu (1 574 m n. m.) a prechádza ním Cesta hrdinov SNP. Severným susedom je Čierna hora (1 335 m n. m.), východným vrch Zvolen (1 403 m n. m.) a Nová hoľa (1 370 m n. m.) a západne je vrch Šturec (1 075 m n. m.). Hrebeň tvorí rozvodnicu povodia Váhu na severe a Hrona na juhu; severné svahy odvodňujú prítoky Revúcej, južne situované prítoky Starohorského potoka do riečky Bystrica. Najbližšími sídlami sú asi 1,5 km juhovýchodne situované Donovaly a asi 4 km severne ležiace Liptovské Revúce.[3]

Výhľady[edit | edit source]

Riedky porast vrcholovej časti Motyčianskej hole umožňuje zaujímavý kruhový rozhľad. Veľmi dobre je pozorovateľná centrálna časť Veľkej Fatry a celá liptovská vetva hlavného hrebeňa, masív Veľkej Chochule v západnej časti Nízkych Tatier či Kozí chrbát. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť tiež Veľký Choč, Poľanu, Vepor, hrebeň Kremnických vrchov či Javorie.[5]

Prístup[edit | edit source]

Referencie[edit | edit source]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 58.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.

Pozri aj[edit | edit source]

Iné projekty[edit | edit source]

Externé odkazy[edit | edit source]